Naša tvorba
Milujem
Milujem tú vlastnosť,
niekomu patriť.
Kdekoľvek odísť,
mám sa kam vrátiť.
Milujem jej úsmev,
zlepšuje mi náladu.
Hodila si lanko,
ja som chytil návnadu.
Milujem jej tvár,
je krásna ako krištáľ.
Prečo práve pri mne,
tento anjel pristál?
Každá hádka s tebou,
veľmi rýchlo ma prejde.
Pretože si uvedomím,
že bez teba to najde. (MA)
36 ulíc v Hanoji (túto báseň napísala naša študentka, ktorá vyštudovala základnú školu v Hanoji)
Hanoj - 36 ulíc.
Srdce doznieva ako pavúk pustí niť.
Večer, ďalší vecer sa sem znova vracia,
koľko krokov už tam nachodí.
Je dom, tam kde Slnko svieti,
je les, potôčik, tam kde kvety.
Toško divných vtákov, toľko zvláštnych motýľov,
nič nie je tam, len jeden človek sám.
Pomaly prichádza, spýta sa srdca.
Má tam ísť, či už nie.
Nemá ísť? či má?
Nie - len smútok, márna námaha.
Bol večer, prišiel zamilovaný chlap.
Ušiel na ulicu a nešiel ďalej,
z oboch strán ľuďom zdalo sa.
Stále len prechádza a nič.
Odchádza s nádejou.
Vracia sa so smútkom.
Odíde s búrkou v srdciach.
Koľkokrát s rozlúčením. (YEN)
Leviathan
Ó, Leviathan, priateľ môj!
Po ceste sprevádzaj mi ho.
V živote nastávajúci môj,
na cestu ďalekú odchádza.
Ó, Leviathan, priateľ môj!
Stráž môjho milého na ceste,
tvoje ruka zdarvého mi ho domov privedie.
Vietor fúka, stromy ktorčia,
preludy v mysli mám, či pomoc
môj milý nehľadá.
Ó, Leviathan, priateľ môj!
Tys verným mi.
Môjho milého na ceste ochráň mi!
Temnota, temnota, sila tvoja
ma napĺňa! Do rúk svojich vezmi
silu, ovládni svet
na večnú chvíľu. (Ashskhen)
Lesný ďas
Nádych a výdych možno posledný,
prichádza pán lesa!
Vietor, chlad, moje oči zahliadli
čierneho desa.
Svetlo sa vôkol stráca,
nie je tu žiaden strážca,
len ta a tvoja samota.
Strach ťa zvnútra požiera.
Otázku si možno kladieš,
prečo zostal som len sám,
veď priateľov svojich mám.
Oči otvorí tu ďas,
čo nanávisť k tebe prechováva,
do záhuby ťa zvedie kam
padneš sám.
Niet priateľa, čo vernosť, život
za teba dá.
Je to len hra tvojho života.
(Ashskhen)
Tys lásko má
Mŕtva lúka, sivá dúha,
sedím si pod chorým nebom.
Listy na mňa padajú,
myšlienky ma karhajú.
Myslím na teba, ty moja čiernota.
Modré oči ako more máš.
Pery vrelé tvoje ma šialencom robia,
ty lásko má!
Mŕtva lúka, sivá dúha,
len tys pre mňa temným darom.
(Ashskhen)
Belphegor
Pokoj vôkol seba mám,
keď ku mne zavítaš.
Nechávam si po tele
prechádzať mráz ako chladný zamat.
Belphegror!
Čo s myšlienkami mojimi robíš?
I keby deti umierali, mňa z miesta nič nepostaví.
Pokoj vo mne zavládol.
Zdravý rozum si ľuďom ukradol!
V tvojom objatí každý uviazol,
temné zviera!
Ty Belphegor! (Ashskhen)
To miesto, čo iní nazývajú raj
Krej s obráteným zmyslom,
myseľ so zvráteným úmyslom.
To miesto, kde každý má byť rád,
to miesto, čo iní nazývajú raj.
...Krej s obráteným zmyslom,
myseľ so zvráteným úmyslom!
Mne noci najmilšie sú,
čakám deň za dňom na lunu.
Závoj svoj ťahá po rieke bezcitnej.
Po tej, čo ľudské telá hltá ako vzduch,
do pľúc.
Močiarny zápach volá ma k sebe,
slávime noc čo stane sa i dňom.
Kraj s obráteným zmyslom,
myseľ so zvráteným úmyslom,
to miesto... (Ashskhen)