Exkurzia do koncentračného tábora Auschwitz, soľnej bane Wieliczka a Krakowa
Predstavte si taký úplne obyčajný piatok, kedy prídete zo školy a tešíte sa na príjemný víkend s kamarátmi, mamina varí na večeru vaše obľúbené jedlo a vy máte v hlave plno plánov, čo robiť s načatým víkendom. Vtom niekto zvoní pri dverách a v celej ulici je zrazu krik a hluk. Nejakí uniformovaní muži vás vyháňajú z domu a vy si stihnete akurát len vziať školský batoh so zvyškami desiatej. Ešte netušíte, že na najbližšie tri dni to bude jediný zdroj potravy. Natlačia vás do nákladného vozňa vlaku a vidíte tu svojich susedov i celkom neznámych ľudí, ktorí stále a stále pribúdajú, až pomaly ani nie je kde stáť. Dvere sa s rachotom zatvoria a vlak sa pohne. Niekam. Na podlahe sú dve vedrá – v jednom je voda a druhé je prázdne. Áno. To je toaleta. Po troch dňoch sa voda dávno minula a druhé vedro je dávno preplnené. Niektorí cestu neprežili. Keď vlak zastaví, znova nastane krik a vy prvýkrát uvidíte brány koncentračného tábora, ktorý bude pravdepodobne miestom vášho konca.
Týmto príbehom uviedla návštevu koncentračného tábora pani sprievodkyňa už počas cesty a bol akousi emočnou prípravou na to, čo nás v tábore čaká. Už od siedmej ráno sme sa my - 55 študentov a pedagógov zo SOŠ obchodu a služieb v Galante - viezli pohodlným autobusom naprieč celým Slovenskom z Galanty do poľského Osvienčimu, obdivovali sme krásy našej krajiny, ktoré vidno z diaľnice, počasie nám prialo a pani jeseň už spustila v tento posledný septembrový deň svoje farebné divadlo na listoch stromov naplno. Štvorhodinová prehliadka začala skoro popoludní a viedla nás popod známy nápis „Arbeit macht frei“ do areálu koncentračného tábora Auschwitz. Prezreli sme expozíciu múzea, vypočuli sme si množstvo príbehov ľudí, ktorí prešli osvienčimským peklom.
Azda najšokujúcejším zážitkom bola prehliadka plynovej komory a krematória. Najneľudskejšie podmienky mali väzni v časti Auschwitz II – Birkenau, kde dodnes stojí tzv. brána smrti, koľajisko, po ktorom privážali transporty a drevené baraky.
Podvečer sme sa plní myšlienok na to, čo sme zažili, ubytovali v hoteli na okraji Krakowa. Je to druhé najväčšie mesto takmer 40 miliónovej Poľskej republiky. V skorých ranných hodinách sme absolvovali prehliadku unikátnej soľnej bane vo Wieliczke, ktorá je zapísaná v zozname pamiatok Unesco. Soľ sa tu ťažila už od 12. storočia. Baňa má hĺbku 300 m a okolo 300 km chodieb. V soli sú vytesané sály s kaplnkami, sochami a freskami. Sú tu podzemné soľné jazerá, obdivuhodné sály dosahujúce plesových rozmerov i reštaurácia.
Na pravé poludnie sme sa presunuli do centra Krakowa, ktoré je tiež pamiatkou Unesco. Spolu s pani sprievodkyňou sme navštívili dve hlavné atrakcie Krakowa - Rynek Glówny so známou tržnicou Sukiennica a mariánskym kostolom Nanebovzatia Najsv. Panny Márie. Neobišli sme ani areál kráľovského sídla Wawel, Radničnú vežu, baštu Barbakan a Floriánsku bránu. V Krakowe práve prebiehal hudobný festival a tak sme si užili netradičnejšiu atmosféru tohto nádherného mesta na brehu rieky Visla.
Domov sme sa vracali podvečer vo výbornej nálade a plní nezabudnuteľných zážitkov a nových poznatkov.