3. kapitola, v ktorej sa všetko na dobré obráti

Veronika sa spotená strhne zo strašnej nočnej mory a s úľavou zisťuje, že žije a to všetko bol fakt len hnusný sen. Pomaly jej nabieha dýchanie i mozog. Prestane si predstavovať, ako by to bolo pre ňu najlepšie.

Jediným cieľom sa stáva len nájsť patričný dôvod, aby nemusela  ísť ďalší týždeň do školy. Vtom zavibroval mobil - prišla SMS od neznámeho s textom:    

„Prepáč, ak som ti ublížil, vieš strašne sa mi páčiš a to bol najlepší spôsob, ako sa zbaviť prekážky, aby som sa k tebe dostal...“

??? Veronika je hotová. Má tomu veriť alebo nie? Prečítala si po tisíci raz poslednú správu od Romana, kde stálo: „Neviem, prečo sa mi vyhýbaš, však som nič nespravil, láska, prosím, aspoň mi odpíš.“

Hlavou jej víria neusporiadané myšlienky, či mu vôbec má odpísať a či sa nestrápni tým, že uverila SMS od neznámeho. Napokon sa rozhodne: „Ahoj Roman, prepáč, ale neviem, čo si mám myslieť. Vieš prišla mi SMS od niekoho, koho vôbec nepoznám. Ani neviem prečo som mu uverila L, prosím, prepáč mi. Strašne mi chýbaš, MILUJEM ŤA.“

Netrpezlivo čaká, kedy  sa Roman prihlási a odpíše jej. Nervózne poťukávala prstami popri klávesnici, keď jej blikla správa od spolužiačky:   

„Ahoj, kde si? Čo je s tebou?“

Veronika si rýchlo musela vymyslieť, čo jej odpíše. Neisto začala:

„Ahoj Simi, som doma, ale necítim sa dobre, čo nové v škole?“

Zdá sa jej, že Simone to nejako dlho trvá - po 2 minútach dofrčí hotový román na  čítanie, pustí sa do toho. Roman vraj chodí každý deň do ich triedy a pýta sa, kde je Veronika.

Možno sa ešte všetko na dobré obráti. Pobieha od monitoru k oknu, snaží sa skrátiť si čas pomaly sa vlečúceho čakania a vymyslieť spôsob, ako všetko urovnať. Konečne sa Roman prihlásil. Veronika vykríkne od radosti i z množiacich sa obáv, čo v správe napokon nájde.

Roman bol veľmi milo prekvapený, že sa mu Veronika konečne ozvala napäto čítal každé písmenko.

Veronika nedočkavo nazíza, nekonečne zvedavá, ako to Roman všetko zoberie.

Blikne správa: „Láska, strašne si mi zlepšila náladu, keď si mi napísala, v škole

som ťa každý deň hľadal, bol som hrozne netrpezlivý, kedy vojdem do tvojej triedy a konečne ťa uvidím, ale videl som zase len prázdne miesto, do svojej triedy som odchádzal so sklonenou hlavou. Fakt si ma potešila J  Milujem ťa. Kedy sa už stretneme?? Si to vyrozprávame z očí do očí, veľmi nemusím riešiť veci cez SS...“

Veronike bežia prsty po klávesnici ako o život: „Zajtra? Okolo 17:00? Kedy a kde? “

Roman ako veľký gentleman  navrhne, že po ňu príde autom a pôjdu niekam  preč,

s čím ona okamžite súhlasí.

Romanovi v hlave prebieha, ako by to mohlo vyzerať. Chce jej priniesť ružu na znak, že ju stále miluje a ísť niekam na romantické miesto.
Veronika začne prehrabávať skriňu, hľadá, čo si obliecť na zajtrajší deň, chce vyzerať dobre.
V tom rozrušení, že objíme svojho milého, zabúda na domáce práce. Aj na SMS od neznámeho, ktorý bojuje o jej priazeň a pre ktorého je Roman prekážkou.