Nemožno mi ťa neľúbiť

3. mája 2018 sa 43 členná výprava študentov a pedagógov vybrala na cestu do srdca Slovenska, do rozprávkovej Banskej Štiavnice.

Cestou sme obdivovali krásy Pohronia, zrúcaninu Revište, ale v srdci sme túžili už byť v samotnom jadre Štiavnice, ktoré je ako celok zapísané na zozname chránených pamiatok UNESCO. Samotné mesto je ako z dávneho príbehu, krásne a tajomné. No to sme ešte netušili, aké prekvapenia nás čakajú v Dome Maríny. Je to prvé interaktívne múzeum – Epicentrum lásky – na Slovensku. Príbeh nenaplnenej lásky Andreja Sládkoviča, vtedy chudobného študenta, a pôvabnej Maríny Pišlovej, dievčiny z váženej a zámožnej rodiny, chytil za srdce každého. Marínina matka dlho brojila proti láske mladých ľudí, žiadala, aby Sládkovič najprv doštudoval a zabezpečil sa majetkovo, až potom nech sa uchádza o ruku jej dcéry. A kým on študoval v Nemecku, Marínu donútila vydať sa za bohatého pekára medovníkov.

Sládkovič zo žiaľu napísal najdlhšiu ľúbostnú báseň na svete – Marínu. V izbe, kde sa kedysi mladí stretávali, dnes visia zvláštne hovoriace obrazy, ktoré nám tento príbeh vyrozprávali tak dojímavo, že nám zimomriavky behali po tele. Báseň vďaka technickým vymoženostiam ožila a zasiahla nás.

V múzeu si dokonca môžete odmerať aj silu vzájomnej lásky či priateľstva, alebo sa prejsť po zrkadlovej podlahe, kde sa odráža všetkých 2900 veršov Maríny.

Bol obed a pred nami bola ešte návšteva kaštieľa vo Svätom Antone. Kaštieľ pôvodne vlastnili Koháriovci a potom až do roku 1945 Koburgovci, je v ňom nádherná expozícia dobového nábytku a tiež poľovnícke múzeum. Kaštieľ obklopuje malebný park s jazierkom a vodopádom.

Počasie nám náramne prialo a my sme si vychutnali tento takmer letný deň plnými dúškami a užili si tie najkrajšie kúty vlasti.

-m-